Kríza ideológie individualizmu

Autor: Zdenko Kohút | 6.4.2020 o 20:09 | (upravené 7.4.2020 o 2:21) Karma článku: 2,52 | Prečítané:  387x

Neoliberálna ekonómia zdôrazňuje špecifickú formu individualizmu ako prostriedok validácie z nej vyplývajúcich majetkových nerovností. Tento individualizmus však zlyháva pri pokuse o uchopenie nastávajúcej ekonomickej krízy.

Svetom dnes otriasa kríza verejného zdravia spôsobená koronavírusom. V rámci neoliberálneho systému produkcie je k nej pridružená, prirodzene a predvídateľne, aj kríza ekonomická. Táto pridružená kríza je spôsobená nutnosťou implementácie preventívnych opatrení, napríklad obmedzenia vychádzania a združovania sa, čo mnohým podnikom obmedzuje, prípadne úplne znemožňuje činnosť. Vzniknutá ekonomická kríza tak, zdá sa, celkom jasne poukazuje na neschopnosť neoliberálnej ekonómie reagovať na takéto javy. Kríza neoliberálnej ekonómie je však aj krízou neoliberálnej morálnej filozofie, ktorá s ňou ide ruka v ruke nielen ako jej dôsledok, ale aj ako prostriedok, ktorým sa táto ekonómia validuje.

Morálna filozofia neoliberalizmu, ktorú tu budem pre stručnosť označovať ako morálny individualizmus, sa dá v skratke stotožniť so zľudovelým výrokom "každý je tvorcom svojho šťastia". Aj keď vágny, tento výrok sa bežne interpretuje v zmysle, že jednotlivec a miera správnosti jeho konania určujú mieru jeho šťastia a blahobytu. Aj keď pri tomto výroku, tak ako pri väčšina prísloví, je možné nájsť kúsok pravdy, je zjavné, že sa nejedná o výrok univerzálne platný. Človek nemá schopnosť kontrolovať všetky faktory pôsobiace na jeho šťastie a blahobyt; predsa by sme sa napríklad neuchýlili k tomu poučovať utláčané obyvateľstvo Severnej Kórei, že za svoju situáciu si môžu sami. Napriek tomu, individualistický morálny rámec prezentovaný týmto porekadlom je v západnom svete pravidlom od ktorého sa upúšťa iba v hraničných prípadoch.

Dôsledok morálneho individualizmu sa ukazuje v spôsobe akým sa v neoliberálnej spoločnosti interpretuje svet. Týmto dôsledkom je, že základná spoločenská nerovnosť, teda obrovské majetkové rozdiely medzi triedou kapitalistov a triedou pracujúcich sú prirodzeným výsledkom rozličných životných rozhodnutí. Extrémne bohatý človek je teda primárne videný ako človek, ktorý správne konal, správnym spôsobom tvoril svoje šťastie. Takýto pohľad validuje spoločenské nerovnosti ako prirodzený dôsledok rozličných ekonomických rozhodnutí a schopností jednotlivcov. Tieto nerovnosti sú potom, v zmysle tejto prirodzenosti, vykresľované buď ako spravodlivé alebo ako morálne neutrálne.

Na opačnom konci majetkového spektra sa morálny individualizmus ukazuje v spôsobe akým takáto spoločnosť pristupuje k tým, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej majetkovej situácii. Typickým príkladom sú ľudia pracujúci v profesiách vyžadujúcich "nízku kvalifikáciu", ktorých opäť radi počastujeme zľudovelým "mal si sa lepšie učiť". Aj keď sa často jedná o profesie, ktoré zabezpečujú uspokojenie základných životných potrieb, v rámci morálneho individualizmu sa zdá byť spravodlivým fakt, že títo ľudia často žijú na hranici chudoby - previnili sa tým, že po schopnostiach, ktorými disponujú je menší dopyt ako ponuka.

Ideológia morálneho individualizmu a z neho vyplývajúci postoj, že spoločenská nerovnosť je prirodzená a spravodlivá, teda predstavuje primárny spôsob validácie súčasného rozloženia majetku v globálnej spoločnosti. Táto ideológia má samozrejme svoje hranice, ktoré sa veľmi zreteľne ukazujú v práve v súčasnej kríze, ako aj v prognóze toho čo sa dá očakávať po jej skončení. Ekonomickú krízu, tak ako vo všetkých predchádzajúcich prípadoch, najviac pocítia práve tí najchudobnejší. Na rozdiel od tých predchádzajúcich má však tá dnešná aj ďalší, takmer paradoxný rozmer. Tento paradox spočíva v tom, že zavedené preventívne opatrenia ako napríklad práca z domu a karanténa sa v omnoho menšej miere vzťahujú práve na tých, ktorí pracujú v odvetviach zabezpečujúcich základné životné potreby a v zdravotníctve - skupiny ľudí najväčšmi zanedbané v systéme neoliberálnej ekonómie (či už preto, že nemajú "dostatočnú" kvalifikáciu, alebo preto, že ich povolanie je z časti vyňaté z procesov trhovej ekonómie). Pri takomto pohľade na stav vecí sa už nezdá byť možné použiť morálny individualizmus ako prostriedok ospravedlňovania spoločenských nerovností, naopak, súčasný stav vecí zdôrazňuje potrebu odmietnutia tohto postoja.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo robí astronaut, keď mu zrušia štart, a koľko bude stáť prvý lístok do vesmíru (otázky a odpovede)

Odpovedáme na najčastejšie otázky k historickému štartu SpaceX s ľuďmi.

Komentár šéfredaktorky

Hoax: Fico sa chce zmeniť

Dnes už nemôže byť Robert Fico ani len veľvyslanec.


Už ste čítali?