Budúcnosť autentickej ľavice na Slovensku

Autor: Zdenko Kohút | 23.3.2020 o 22:29 | (upravené 23.3.2020 o 23:51) Karma článku: 2,05 | Prečítané:  500x

Trauma spôsobená minulým režimom vytlačila ľavicové uvažovanie do pozície, kde je vnímané takmer ako tabu, prípadne do rúk skorumpovaných populistov. Zdá sa však, že v ponovembrovej generácii ľavicové myšlienky opäť ožívajú.

Vláda komunistickej strany z pred roku 1989 dnes na Slovensku predstavuje výraznú spoločenskú traumu. Očividné to je už z dostupnosti ťažiskovej socialistickej a komunistickej literatúry ako Manifest Komunistickej strany alebo Kapitál, ktoré je možné nájsť iba v antikvariátoch alebo ako zabudnutý artefakt v knižniciach rodičov a prarodičov, nehovoriac o dielach menej známych klasických autorov ako Prodhon, Rocker, či Kropotkin a mnohých ďalších. Aj keď niektoré filozofické diela súčasných ľavicových autorov, napríklad na západe pomerne známeho Slavoja Žižeka sú dostupné, u nás sa jedná o pomerne okrajový myšlienkový prúd. Celkovo tak vzniká dojem, že ľavicové myslenie je skôr doménou populistických politických strán ako Smer a rôznych obskúrnych postavičiek ospravedlňujúcich zločiny diktátorských režimov.

Ťažko však odsudzovať takýto postoj, nakoľko ľavica je nám známa predovšetkým skrz kádre, stranícke knižky, absenciu slobodnej tlače, cenzúru, kolektivizáciu, obludné zločiny Stalinovej vlády, potlačenie maďarského povstania, priateľskú výpomoc v šesťdesiatom ôsmom a tak podobne. Potvrdenie správnosti tohto postoja sa nám dostáva pri pohľade na iné, u nás všeobecne známe príklady komunistických režimov, napríklad Maovu Čínsku ľudovú republiku, Pol Potovu Kambodžu alebo dynastiu Kimov v Severnej Kórei. Spojenie historicky nedávnej skúsenosti s opresívnym režimom spolu s absenciou všeobecne známeho prípadu fungujúceho režimu tohto typu je teda zrejme príčinou takéhoto postoja. Toto sa nám z časti potvrdzuje pri pohľade na krajiny západnej Európy, ktoré takúto negatívnu historickú skúsenosť nemajú a kde tým pádom takýto kategoricky odmietavý postoj nie je natoľko rozšírený. Príkladom nám môže byť Spojené Kráľovstvo, kde ľavicové myslenie nie je iba nástrojom populizmu, ale aj prirodzenou súčasťou hlavného intelektuálneho prúdu.

Z vyššie uvedených dôvodov vo vysokej politike na Slovensku autentická ľavica prakticky neexistuje a nahradila ju pravicová politika s rôznymi sociálnymi opatreniami "pre ľudí", ktoré sú skôr pragmatickými ťahmi v rámci politickej súťaže (Smer, Sme rodina) alebo vyplývajú z pozitívneho sentimentu k vojnovému nacistickému režimu (ĽSNS). V dôsledku tohto sa zdá, že nám chýba jazyk, ktorým by sme mohli pomenovať niektoré problémy našej spoločnosti a ktorý nachádzame v ľavicovej kritike ideológie kapitalizmu. Príkladom nám môžu byť problémy korupcie, prekarizácie a globálneho otepľovania, ktorých príčiny sú zväčša identifikované v zmysle silne individualistickej ideológie neoliberalizmu, kým podmienky materiálnej produkcie vedúce k takémuto stavu sú sotva brané do úvahy (a tak sa stáva, že globálne otepľovanie je nesprávne prezentované ako morálny prešľap každého z nás, pretože sme nedostatočne triedili odpad).

Napriek všetkému sa však zdá, že ľavicová filozofia a politika na Slovensku opäť ožíva s mladšou generáciou ľudí menej zaťažených traumou minulého režimu. Do mojej pozornosti sa v nedávnom období dostala v troch podobách, v intelektuálnej, v aktivistickej a v podobe digitálnej kultúry:

1. Kapitál a Kapitalks

Kapitál je mesačník, ktorého primárne ľavicová orientácia je naznačená už jeho samotným názvom. Každé číslo sa venuje špecifickej širšej téme, napríklad z nedávnych môžme spomenúť témy prekarizácie, duševného zdravia mladých alebo politike architektúry. Dôraz sa často kladie na kritiku pomerov spôsobených práve kapitalistickým usporiadaním produkcie a hodnotovo sa zdôrazňujú z tohto vyplývajúce problémy pracujúcich vo všeobecnosti, ale aj žien a menšín špecificky. Kapitál je možné čítať  online zadarmo na www.kapital-noviny.sk, všetky predchádzajúce vydania je možné nájsť v archíve.

Kapitál tiež organizuje verejné diskusie a prednášky pod názvom Kapitalks. Časť týchto udalostí sa priamo venuje témam korešpondujúcim téme aktuálneho čísla, aj keď toto nie je pravidlom, príkladom môže byť nedávna prednáška a diskusia o revolúcii v Rojave. Tieto udalosti je možno sledovať na facebookovej stránke Kapitálu www.facebook.com/kapitalnoviny.

2. Pracujúca chudoba

Pracujúca chudoba je pomerne populárne občianske združenie, ktoré zameriava svoju činnosť na práva pracujúcich a ktorého zakladateľom a najexponovanejšou osobou je Milan Kuruc. Už v samotnom popise Pracujúcej chudoby sa spomína, že jedným z cieľov hnutia je "...aby sa so zamestnancom nezaobchádzalo ako s neosobnou pracovnou silou, ale ako s tým, čím je: s človekom." Tomuto združeniu sa do dnešného dňa podarilo presadiť niektoré zo svojich cieľov, napríklad vďaka ich činnosti je podľa súčasnej legislatívy povinné v pracovných inzerátoch zverejňovať ponúkanú mzdu a taktiež nie je možné v pracovnej zmluve zaviazať zamestnancov, aby sa medzi sebou nemohli rozprávať o výške svojej mzdy. Občianske združenie je možné sledovať na ich webe www.pracujucachudoba.sk alebo na facebooku.

3. Digitálna kultúra

V rámci digitálnej kultúry referujem špecificky na niekoľko facebookových stránok, ktoré sú tematicky spriaznené, aj keď ich spôsob komunikácie sa líši. Kým niektoré komunikujú svoje postoje takmer výhradné formou humoru a satiry, iné komunikujú vážnejším spôsobom. Medzi satirickými stránkami vyniká predovšetkým Memerandum národa slovenského, medzi tými "vážnejšími" je to napríklad Progresívne bez výhovoriek, ktoré zrejme vzniklo ako reakcia na predvolebné spojenie Progresívneho Slovenska s pravicovým Spolu, alebo stránka Liberálna ľavica.

Na vyššie uvedených príkladoch je vidno, že na Slovensku jestvujú prvé výraznejšie prejavy autentickej ľavice, teda ľavice, ktorá vychádza z reálnych problémov kapitalistického spôsobu produkcie a nie z obskúrnej fetišizácie diktátorských režimov. Aj keď sa ešte nejedná o rozsiahle, či nejakým spôsobom jednotné hnutie, poukazuje na istý myšlienkový trend, ktorý sa zrejme aj vzhľadom na rozšírenosť ľavice na západe a dospievanie generácie menej ovplyvnenej krivdami bývalého režimu bude ďalej rozširovať a prehlbovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?