reklama

Funkčný štát a paradoxná incidencia covid-19

Incidencia ochorenia covid-19 je momentálne vyššia v západnej ako vo východnej Európe. Cieľom tohto príspevku je preskúmať hypotézu, že lepšia funkčnosť inštitúcií a hospodárstva na západe paradoxne prispieva k tomuto rozdielu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Priebeh vypuknutia v súčasnosti prebiehajúcej pandémie korona vírusu v Európe som mal možnosť sledovať súčasne z dvoch perspektív, z mojej vlastnej slovenskej a z perspektívy kamarátky žijúcej v Nórsku. Porovnanie našich dojmov z reakcie spoločnosti na túto udalosť poukázalo na značný rozdiel medzi Nórskom a Slovenskom. Na Slovensku istý stav paniky a naň nadväzujúce prijatie pomerne tvrdých opatrení nasledovalo veľmi krátko po potvrdení prvých prípadov ochorenia covid-19. Nórska spoločnosť na prvé prípady tohto ochorenia reagovala omnoho pokojnejšie a tvrdšie opatrenia neboli štátom prijaté, až kým nebolo potvrdených niekoľko stoviek prípadov. Natíska sa teda otázka, čo je príčinou takejto rozdielnej reakcie dvoch Európskych krajín. 

Jednými z najvýraznejších rozdielov medzi Slovenskom a Nórskom sú, zdá sa, hospodárska situácia a funkčnosť štátneho aparátu. Táto rozdielnosť vedie k otázke, do akej miery môžu mať tieto dva faktory vplyv na spoločensko-psychologickú reakciu na začínajúcu sa krízu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa zdá byť plauzibilnou hypotéza, že dobrá hospodárska situácia a funkčný štátny aparát majú tendenciu viesť k pocitom istoty, bezpečia a stability, ktoré sú potom manifestované menej úzkostnou reakciou na prípadnú krízu, kým opak vedie ku zvýšenej úzkosti a tendencii k panike. Ak je táto hypotéza pravdivá, poukazuje to na istý paradox, kedy vyššia kvalita života produkuje potenciálne škodlivejšiu reakciu na prípadne krízy (v tomto prípade viac obyvateľov nakazených korona vírusom).

Cieľom tohto príspevku je kvantitatívne zhodnotenie vyššie uvedenej hypotézy v rámci európskych krajín. Istý dôraz je kladený špecificky na rozdiely medzi západnou a východnou Európou, kedže sa zdá, že incidencia covid-19 je vyššia v západnej Európe, ktorá je zároveň regiónom, kde hospodárstvo a funkčnosť štátnych aparátov sú vo všeobecnosti na lepšej úrovni ako vo východnej Európe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Východ/západ a covid-19
Východiskovým bodom prezentovanej analýzy je rozdiel v počte potvrdených prípadov ochorenia covid-19 medzi východnou a západnou Európou. Na porovnanie rozdielu medzi týmito dvoma regiónmi boli použité dáta o počte potvrdených prípadov covid-19 na počet obyvateľov krajiny (t.j. počet potvrdených prípadov v krajine, vydelený počtom obyvateľov krajiny). Dáta o počte potvrdených prípadov covid-19 pochádzajú z domény wordometer.info z piatku 13. 03. 2020 o približne 17:30. Dáta o počte obyvateľov krajiny pochádzajú z tej istej domény (všetky zdroje sú uvedené na konci príspevku). Rozdiel medzi priemerným počtom potvrdených prípadov covid-19 na obyvateľa v štátoch západnej Európy (Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Nórsko, Holandsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo, Dánsko, Belgicko, Rakúsko, Fínsko, Portugalsko, Írsko) a východnej Európy (Slovinsko, Česko, Grécko, Rumunsko, Poľsko, Rusko, Estónsko, Albánsko, Chorvátsko, Srbsko, Slovensko, Bulharsko, Bielorusko, Maďarsko, Litva, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Lotyšsko, Moldavsko, Ukrajina) bol analyzovaný pomocou Mann-Whitneyho U-testu. Taliansko bolo z analýzy vylúčené, nakoľko incidencia vírusu z dôvodu nedávneho prepuknutia nákazy sa veľmi líši od dát v ostatných krajinách, dáta z malých krajín ako Lichtenštajnsko boli tiež vylúčené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Analýza ukázala, že priemerný počet prípadov covid-19 je štatisticky významne vyšší v krajinách západnej Európy v porovnaní s krajinami východnej Európy (U = 4.68, p < .001). Dáta sú ilustrované na Obrázku 1.

Obrázok 1. Priemerná incidencia ochorenia covid-19 (± Interval spoľahlivosti) v západnej a východnej Európe.
Obrázok 1. Priemerná incidencia ochorenia covid-19 (± Interval spoľahlivosti) v západnej a východnej Európe.  

Pozorovali sme, že covid-19 je v súčasnosti rozšírenejší v západnej ako vo východnej Európe. Toto teda poskytuje dostatočnú motiváciu zaoberať sa otázkou, či tento hrubý regionálny rozdiel nie je dôsledkom rozdielu v hospodárskych a inštitucionálnych otázkach.

Výkon hospodárstva a covid-19

Pre analýzu vzťahu medzi úrovňou hospodárstva a incidenciou covid-19 boli použité dva zdroje dát. Ako odhad výkonu hospodárstva boli použité dáta o výške hrubého domáceho produktu v miliardách dolárov z roku 2018 (z webu medzinárodného menového fondu), prepočítané na obyvateľa. Incidencia covid-19 na obyvateľa bola počítaná rovnako ako v predchádzajúcej analýze. Tieto dva faktory boli analyzované metódou jednoduchej lineárnej regresie (nezávislá premenná - HDP na obyvateľa, závislá premenná - incidencia covid-19 na obyvateľa).

Táto analýza ukázala štatisticky významný pozitívny vzťah medzi výkonnosťou hospodárstva (HDP na obyvateľa) a incidenciou covid-19 na obyvateľa (F = 14.18, R² = 0.58, p < .001). Dáta sú ilustrované na Obrázku 2.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok 2. Vzťah HDP a incidencie ochorenia covid-19. Červená funkcia predstavuje regresný model. Oranžové body - krajiny východnej Európy ; modré body - krajiny západnej Európy
Obrázok 2. Vzťah HDP a incidencie ochorenia covid-19. Červená funkcia predstavuje regresný model. Oranžové body - krajiny východnej Európy ; modré body - krajiny západnej Európy 

Fungujúci štát a covid-19

Podobne ako v prípade predchádzajúcej analýzy, ukazovatele indikujúce funkčnosť štátnych inštitúcií boli porovnané s incidenciou výskytu covid-19 na obyvateľa. Ako indikátor funkčnosti štátnych inštitúcií boli použité dáta z prieskumu Eurostatu o dôvere občanov jednotlivých krajín v štátne inštitúcie z roku 2013 (novšie dáta sa mi nepodarilo získať). Tento prieskum meral dôveru občanov v rámci štyroch faktorov - dôvera k politickému systému, dôvera k polícii, dôvera k právnemu systému a dôvera k ostatným (ľuďom). Aj keď posledný z týchto faktorov sa priamo netýka štátnych inštitúcií, bol použitý ako istý odhad všeobecnej dôverčivosti občanov. Incidencia covid-19 na obyvateľa bola počítaná rovnako ako pri predchádzajúcich analýzach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzorka krajín použitých pre túto analýzu bola menšia ako v prípade predchádzajúcich analýz, keďže prieskum Eurostatu bol vykonaný na menšom počte krajín. V analýze boli teda použité dáta z nasledujúcich európskych krajín: Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Nórsko, Holandsko, Švédsko, Spojené Kráľovstvo, Dánsko, Belgicko, Rakúsko, Česko, Grécko, Portugalsko, Rumunsko, Írsko, Poľsko, Estónsko, Slovensko, Bulharsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva.

Analýza bola opäť vykonaná metódou jednoduchej lineárnej regresie, dokopy boli teda vykonané štyri analýzy. Vo všetkých analýzach slúžila incidencia covid-19 na obyvateľa ako závislá premenná a nezávislou premennou bol jeden zo štyroch faktorov z prieskumu Eurostatu (dôvera k politickému systému, dôvera k polícii, dôvera k právnemu systému a dôvera k ostatným). Multifaktorová lineárna regresia nebola použitá vzhľadom na výraznú multikolinearitu dát. Z dôvodu opakovaných meraní boli všetky p-hodnoty korigované Bonferroniho korekciou.

Analýzy ukázali štatisticky významný pozitívny vzťah medzi incidenciou covid-19 na obyvateľa a dôverou k polícii (F = 14.42, R² = 0.42, p < 0.01), právnemu systému (F = 11.83, R² = 0.37, p < 0.05) a ostatným (F = 16.00, R² = 0.44, p < 0.01). Vzťah medzi dôverou k politickému systému a incidenciou covid-19 sa neukázal byť štatisticky významným (F = 6.18, R² = 0.24, p = 0.08). Dáta sú ilustrované na Obrázku 3.

Obrázok 3. Vzťah dôvery v inštitúcie/ostatných a incidencie ochorenia covid-19. Červená funkcia predstavuje regresný model. Oranžové body - krajiny východnej Európy ; modré body - krajiny západnej Európy
Obrázok 3. Vzťah dôvery v inštitúcie/ostatných a incidencie ochorenia covid-19. Červená funkcia predstavuje regresný model. Oranžové body - krajiny východnej Európy ; modré body - krajiny západnej Európy 

Záver

Výsledky analýz prezentovaných v tomto príspevku sú v súlade s pôvodnou hypotézou, že lepšie fungujúce hospodárstvo a dôvera v štátne inštitúcie predikujú vyššiu incidenciu potvrdených prípadov ochorenia covid-19. Prvá časť hypotézy je podporená pozorovaním pozitívneho vzťahu medzi hrubým domácim produktom a výskytom ochorenia. Druhá časť hypotézy je potvrdená pozorovaním pozitívneho vzťahu medzi dôverou ku právnemu systému, respektíve, polícii a výskytom ochorenia. Navyše bol pozorovaný aj pozitívny vzťah medzi dôverou k ostatným ľudom a výskytom ochorenia.

Tieto pozorovania, zdá sa, poskytujú istú podporu pre navrhovaný spoločensko-psychologický mechanizmus, teda, že výkonné hospodárstvo a funkčný štátny aparát vytvárajú pocit bezpečia, ktorý môže za istých okolností byť kontraproduktívny verejnému blahu. Inými slovami, je možné, že možnosť spoľahnúť sa na ostatných, ktorá zrejme prirodzenie vedie k nižšej ostražitosti, je mechanizmom, ktorý možno pozorovať aj na úrovni tak veľkých skupín ľudí ako sú národné štáty.

Treba však dodať, že jestvuje množstvo faktorov, ktoré pri uvedených analýzach neboli nijak zohľadnené, napríklad mobilita obyvateľstva (ako vnútorná, tak aj vonkajšia), množstvo turistov, čas začiatku výskytu ochorenia a tak podobne. Je veľmi ľahko mysliteľné, že tieto a rôzne iné faktory, predstavujú skutočné príčiny rozdielneho stavu rozšírenia tohto ochorenia naprieč Európou a pozorované vzťahy tak voči nim môžu byť do väčšej alebo menšej miery kontingentné.

Zdroje

1. incidencia korona vírusu podľa krajiny

 https://www.worldometers.info/coronavirus/

2. počet obyvateľov podľa krajiny

 https://www.worldometers.info/population/countries-in-europe-by-population/

3. hrubý domáci produkt podľa krajiny (MMF)

 https://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2019/02/weodata/weorept.aspx?pr.x=68&pr.y=7&sy=2018&ey=2019&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=914%2C946%2C137%2C962%2C911%2C122%2C912%2C181%2C913%2C124%2C921%2C943%2C963%2C918%2C138%2C142%2C964%2C182%2C960%2C423%2C968%2C935%2C922%2C128%2C135%2C942%2C939%2C936%2C961%2C172%2C967%2C132%2C184%2C915%2C134%2C174%2C144%2C146%2C944%2C176%2C178%2C186%2C136%2C926%2C112%2C941&s=NGDPD%2CPPPGDP&grp=0&a=#download

4. prieskum dôvery v inštitúcie (Eurostat)

 http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_pw04&lang=en

 (premenné pozorované v tomto prieskume sú bližšie rozoberané napríklad tu: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Quality_of_life_in_Europe_-_facts_and_views_-_governance&oldid=270643#Trust_in_institutions_and_trust_in_others_by_socio-demographic_characteristics )

Zdenko Kohút

Zdenko Kohút

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V minulosti som sa venoval kognitívnej neurovede, dnes sa venujem dátovej vede v oblasti digitálneho publishingu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu